solo exhibitions
POSEDENIE NA BETÓNE / BRUT ALL POSED 21
DOM UMENIA SF PIEŠŤANY, Piešťany
18.11.2025 – 17.12.2025
Inštalácia v Dome umenia v Piešťanoch je gestom prepojenia a medzigeneračnej komunikácie s týmto výnimočným architektonickým dielom. Námet na výstavu vznikol z mojej iniciatívy, s ponukou na realizáciu výstavy som oslovil vedenie Domu umenia, ktoré mi vyhovelo. Som je veľkým obdivovateľom a v poslednom období aj citátorom brutalistického štýlu. Isté formálne a materiálové znaky sa v mojej tvorbe premietajú aj do mojich aktuálnych dizajnérskych prác a objektov. Som presvedčený, že je možné nadviazať na konkrétny architektonický odkaz konkrétnej stavby ďalšou vrstvou, ak dokážeme citlivo a hravým spôsobom tento vzťah vybudovať a povýšiť.
Site-specific inštalácia Posedenie na betóne sa obracia aj k verejnosti, hlavnému užívateľovi architektúry a prvému kritikovi akéhokoľvek diela realizovaného vo verejnom priestore. Je to iný pohľad na materialitu a ideové laborovanie. Taburetka POSED 21 chce v tomto priestore upozorniť a zvýrazniť nepatrný detail, ktorý bol zamýšľaný a realizovaný v ideálnej snahe aplikovať minimálne efektné, ale o to účelnejšie riešenie. Pokúšam sa vytvoriť akúsi alternatívnu scénografiu cez hľadáčik vlastnej optiky, aby divák zažil aj kúsok jeho vlastnej predstavivosti a fascinácie. Farby sa stanú radosťou, objekty stabilnou kulisou a povrch haptickým zážitkom, ktorý zavádza a tiež artikuluje. Časť objektov po skončení výstavy plánujem ponechať v priestore natrvalo.
Tento projekt bol podporený z verejných zdrojov Fondom na podporu umenia.
The installation in the House of Arts in Piešťany is a gesture of connection and intergenerational communication with this exceptional architectural work. The idea for the exhibition arose on my initiative, I approached the management of the House of Arts with an offer to organize the exhibition, which was accepted. I am a great admirer and, recently, a quoter of the brutalist style. Certain formal and material features are also reflected in my current design works and objects in my work. I am convinced that it is possible to build on the specific architectural legacy of a particular building with another layer, if we can build and elevate this relationship in a sensitive and playful way.
The site-specific installation Sitting on Concrete also addresses the public, the main user of architecture and the first critic of any work realized in a public space. It is a different perspective on materiality and ideological labor. The POSED 21 stool in this space wants to draw attention to and highlight a small detail that was intended and implemented in an ideal attempt to apply a minimally effective, but all the more purposeful solution. I am trying to create a kind of alternative scenography through the viewfinder of my own optics, so that the viewer can experience a piece of his own imagination and fascination. The colors will become joy, the objects a stable backdrop, and the surface a haptic experience that both misleads and articulates. I plan to leave some of the objects in the space permanently after the exhibition ends.
TERAPIA KRUHOM / CIRCLE THERAPY
DKP / DOČASNÝ KULTÚRNY PRIESTOR, Bratislava
6.2.2025 – 2.3.2025
Za posledné obdobie sa mi nazbieralo pomerne veľké množstvo objektov a projektov z betónu. Tento môj nový a nečakaný prístup mi prináša skutočné potešenie z tvorby a práce ako takej. Je to pre mňa ukážková cesta toho ako chcieť porozumieť novému materiálu už od začiatku a hľadať možnosti formálnej a obsahovej syntézy takmer sochárskym spôsobom. Je to pre mňa jednoznačne dobrodružstvo. Hľadám vlastné kritéria úžitkovosti ale na druhej strane inklinujem aj k podivnej anorganickej abstrakcii a absurdite v objektoch, ktoré už nie sú úžitkové a ani užitočné. Terapiou kruhom je pre mňa pomyselné vykročenie zo štvorcového formátu, ktorý som dovtedy používal ako generálny podklad a orámovanie vlastnej práce.
Over the past period, I have accumulated a relatively large number of objects and projects made of concrete. This new and unexpected approach of mine brings me real pleasure from creation and work as such. For me, it is an exemplary path of wanting to understand a new material from the very beginning and to seek possibilities of formal and content synthesis in an almost sculptural way. It is clearly an adventure for me. I am looking for my own criteria of utility, but on the other hand, I also tend towards strange inorganic abstraction and absurdity in objects that are no longer utilitarian or useful. Circle therapy is for me an imaginary step away from the square format that I had previously used as a general basis and framing for my own work.
BLACKANDLIGHT
AMT_Project, Bratislava
27.2.2015 – 20.3.2015
Aj keď je mojim natívnym materiálom fotografia, moja doterajšia tvorba viac lavíruje na presahoch s inými médiami. Pre moje diela je príznačná ľahká irónia, pohrávanie sa s vnímaním a neistotou diváka, autoportrétom, či reinterpretáciou a privlastnením. Výstava predstavuje niekoľko rovín uvažovania nad svetlom, ktoré je našim dominantným zdrojom nielen pre viditeľný svet ale aj vnútorné uvedomenie. Som ako prieskumný dron po hrane viditeľného sveta, v ktorom sa konfrontuje skutočné a virtuálne osvietenie. Reinterpretácia a prisvojenie sú pravdepodobne krádežou ale aj nutným nástrojom výtvarníkovej stratégie, kde následky chcú a musia existovať. Zdroje sú skutočné, spomienky vytesnené a moja identita nepodstatná. Hladiny a úrovne pochopenia výstavy sú v hádankách, v zdrojovom materiáli a v banálnej hre na zneistenie divákovej skúsenosti.
Even though photography is my native material, my work so far is more about overlaps with other media. Light irony, playing with the viewer’s perception and uncertainty, self-portrait, or reinterpretation and appropriation are characteristic of my works. The exhibition presents several levels of thinking about light, which is our dominant source not only for the visible world but also for inner awareness. I am like a survey drone along the edge of the visible world where real and virtual enlightenment confront each other. Reinterpretation and appropriation are probably theft but also a necessary tool of an artist’s strategy, where consequences want and must exist. Sources are real, memories displaced, and my identity irrelevant. The levels and levels of understanding of the exhibition are in the puzzles, in the source material, and in the banal game of confounding the viewer’s experience.
NIČ NOVÉHO POD SLNKOM / NOTHING NEW UNDER THE SUN
GALÉRIA ARTOTÉKA, BRATISLAVA
13.12. 2011 – 30.1.2012
Ako každý umelec mám rád seba a autoportréty resp.situácie kedy a ako vznikajú. Tie sú niekedy spontánne, niekedy až priveľmi metodické. Na tejto solo výstave ich mám niekoľko, poniektoré sú však vytiahnuté z iných prác takže nevznikli ako pripravená a nafotografovaná akcia. Súčasťou výstavy je aj práca Plytčiny a hlbočiny, ktorú som realizoval na umeleckom sympóziu v Kolárove. Práca White board sa zaoberá vizuálnym zberateľstvom ale zároveň demonštruje dopady a nefunkčnosť billboardového marketingu.
Like any artist, I like myself and self-portraits or situations when and how they are created. They are sometimes spontaneous, sometimes too methodical. I have several of them in this solo exhibition, but some of them are taken from other works, so they did not appear as a prepared and photographed event. Part of the exhibition is also the work Shallows and deeps, which I realized at the art symposium in Kolárovo. The work White board deals with visual collecting, but at the same time demonstrates the effects and dysfunctionality of billboard marketing.
