Aj keď je mojim natívnym materiálom fotografia, moja doterajšia tvorba viac lavíruje na presahoch s inými médiami. Pre moje diela je príznačná ľahká irónia, pohrávanie sa s vnímaním a neistotou diváka, autoportrétom, či reinterpretáciou a privlastnením. Výstava predstavuje niekoľko rovín uvažovania nad svetlom, ktoré je našim dominantným zdrojom nielen pre viditeľný svet ale aj vnútorné uvedomenie. Som ako prieskumný dron po hrane viditeľného sveta, v ktorom sa konfrontuje skutočné a virtuálne osvietenie. Reinterpretácia a prisvojenie sú pravdepodobne krádežou ale aj nutným nástrojom výtvarníkovej stratégie, kde následky chcú a musia existovať. Zdroje sú skutočné, spomienky vytesnené a moja identita nepodstatná. Hladiny a úrovne pochopenia výstavy sú v hádankách, v zdrojovom materiáli a v banálnej hre na zneistenie divákovej skúsenosti.

Even though Marko Horban’s native material is photography, his work up to now balances on overlaps with other media. Marko’s works are characterized by light irony, dallying with the perception and uncertainty of the viewer, self-portrait, or reinterpretation and appropriation. The exhibition presents several planes of reflection on light that is our dominant source of not only the visible world, but also of inner awareness. Marko is like a reconnaissance dron flying over the edge of the visible world, in which the real and virtual enlightenment is confronted. Reinterpretation and appropriation are probably thievery but also a necessary tool of artist’s strategy with consequences, which want and need to exist. The sources are real; they are displaced memories and the identity of the author is irrelevant. Levels of understanding the exhibition lie in Marko’s riddles, in source material and in banal game, which aim is to insecure viewer’s experience.

Ako každý umelec mám rád seba a autoportréty resp.situácie kedy a ako vznikajú. Tie sú niekedy spontánne, niekedy až priveľmi metodické. Na tejto solo výstave ich mám niekoľko, poniektoré sú však vytiahnuté z iných prác takže nevznikli ako pripravená a nafotografovaná akcia. Súčasťou výstavy je aj práca Plytčiny a hlbočiny, ktorú som realizoval na umeleckom sympóziu v Kolárove. Práca White board sa zaoberá vizuálnym zberateľstvom ale zároveň demonštruje dopady a nefunkčnosť billboardového marketingu.

Like any artist, I like myself and self-portraits or situations when and how they are created. They are sometimes spontaneous, sometimes too methodical. I have several of them in this solo exhibition, but some of them are taken from other works, so they did not appear as a prepared and photographed event. Part of the exhibition is also the work Shallows and deeps, which I realized at the art symposium in Kolárovo. The work White board deals with visual collecting, but at the same time demonstrates the effects and dysfunctionality of billboard marketing.